MUDr. Aladár Šaláta

Príbeh

Narodil sa 8. 2. 1931 v Dobrej nad Ondavou. Študoval na Lekárskej fakulte v Košiciach a na Karlovej univerzite v Prahe. Po skončení vysokej školy nastúpil v roku 1956 do Svidníka, ako prvý detský lekár v regióne. Ako 25-ročný bol najmladším primárom v Československu. Ako lekár začal pracovať v povojnových rokoch, kedy bola vysoká dojčenecká i novorodenecká úmrtnosť, šírili sa rôzne infekčné ochorenia ako čierny kašeľ. Neboli zriadené žiadne návštevné služby v rodinách, očkovanie nebolo zaužívané, chýbali detské obvody, detské poradne.

Začínal v tomto regióne úplne od nuly. Zaviedol detskú zdravotnú službu, na dedinách organizoval poradne pre deti, očkoval deti na školách, ako primár viedol samostatné detské oddelenie nemocnice Svidník.

Po troch mesiacoch pôsobenia vo Svidníku sa stal vedúcim odboru zdravotníctva Okresného národného výboru. Ako neskorší riaditeľ okresného ústavu národného zdravia mal veľké zásluhy na výstavbe novej nemocnice, ako ju poznáme dnes. Bývalí zamestnanci si ho pamätajú ako riaditeľa, ktorý staval s nimi, pri lopate, pomáhal pri všetkých prácach. Dodával ľuďom energiu a odovzdával prostredníctvom svojej práce nadšenie pre potrebu rozvoja.

V roku 1958 odišiel do Starej Ľubovne, kde pôsobil necelé 3 roky. Vrátil sa do Svidníka, v ktorom pôsobil až do roku 1982.

Pracoval ako primár na novovznikajúcom oddelení Detskej kliniky FNsP v Košiciach, následne pôsobil ako riaditeľ Bardejovských kúpeľov. Aj tu sa snaží skvalitniť starostlivosť a liečbu u detí. Občanov Svidníka vtedy ešte stále sužovali následky vojny. Bola tu aj vysoká úmrtnosť detí. Ako 61-ročný odišiel do dôchodku, ale pracoval ešte v zdravotnom stredisku v Gaboltove, odkiaľ sa vrátil tam, kde začínal – do Svidníka.

Sám seba žartom označoval ako lekárskeho stavbára. Na Slovensku pomáhal otvárať osem zdravotných oddelení. V 60. rokoch pomáhal vybudovať detské lôžkové oddelenie v nemocnici v Starej Ľubovni. Od roku 1960 bol primárom detského oddelenia v nemocnici vo Svidníku. Pomáhal zriaďovať detskú ozdravovňu v Šarišskom Štiavniku. V rokoch 1983 až 1990 bol riaditeľom Bardejovských kúpeľov, kde sa podieľal na zriadení dvoch detských liečební a rekonštrukcii starších zariadení.

Tejto významnej osobnosti, ktorá má veľké zásluhy na rozvoji zdravotníctva vo Svidníku i v celom našom regióne, schválilo MsZ na svojom zasadnutí 8. júna 2011 Cenu mesta za rozvoj pediatrie, zdravotníctva i za celkový rozvoj Svidníka.

Získaval nových lekárov (absolventov lekárskych fakúlt z Košíc, Martina, Bratislavy), posielal ich na odborné klinické pracoviská, kde z nich vyrastali odborníci: z neurológie, oftalmológie, psychiatrie, dermatovenerológie, pediatrie.

Venoval obrovské úsilie na vzdelávaní seba, svojich kolegov, aj prostredníctvom absolvovania zahraničných kongresov, čo nebolo v tej dobe úplne bežné. Sám študoval zahraničnú odbornú literatúru.

Bol členom Slovenskej pediatrickej spoločnosti, koordinátorom celoslovenských epidemiologických štúdií, najmä v oblasti sociálnej pediatrie.

Publikoval nielen odborne, ale aj netradičným spôsobom vyrozprával prostredníctvom svojich kníh rôzne príbehy zo života zdravotníkov, ale aj tie svoje vlastné.

Aj na dôchodku bol aktívny, pracoval ako turistický sprievodca v ruskom, anglickom a v nemeckom jazyku.

Jeho bohatá činnosť bola ohodnotená mnohými oceneniami, napr. Zlatou medailou Slovenskej lekárskej spoločnosti, za rozvoj pediatrie na severovýchode Slovenska mu vláda SR udelila titul Zaslúžilý lekár. Bol ocenený množstvom regionálnych vyznamenaní.

Bol všestrannou osobnosťou, medzi jeho záujmy patrila recitácia, organizovanie vzdelávacích, ale aj športových podujatí. Volejbalové družstvo vtedajšej nemocnice patrilo medzi najlepšie na Slovensku. Lyžoval, hrával tenis, bol mimoriadne zručný ako stolár. Venoval sa hre na husle. To všetko boli aktivity, ako si udržiaval kondíciu popri náročnej práci, ktorá mu bola celoživotným poslaním.

Posledné obdobie svojho života strávil v špecializovanom zariadení v Zborove, kde aj skonal 29. 10. 2020.