Náš príbeh

V období pred 2. svetovou vojnou na území terajšieho okresu Svidník nebolo ani jedno nemocničné lôžko a nepracoval tu ani jeden lekár. Chorí boli odkázaní na pomoc ľudových liečiteľov alebo museli cestovať do Bardejova, kde nemocnica bola. Chorých a ranených, najmä po výbuchoch mín a granátov krátko po vojne odvážali konskými a kravskými povozmi, ktoré sa často po úmrtí pacienta vracali z polcesty.

Po odchode oslobodzujúcich vojsk a skončení 2. svetovej vojny bol región pod Duklou zničený. Na mínových poliach zahynulo mnoho ľudí, iní ostali bez domovov, chýbala infraštruktúra.

Na podnet L. Svobodu na prelome rokov 1945 a 1946 začali československí vojaci s výstavbou barakovej nemocnice. V lete 1946 takmer hotovú drevenú konštrukciu zničil výbuch mín, takže nemocnicu nemohli odovzdať do užívania. Po obnove ju nakoniec začali využívať 2. februára 1947. Baraková nemocnica mala 50 lôžok a 12 pracovníkov. Skladala sa z operačnej sály, laboratória, kuchyne, práčovne, röntgenu. Elektrický prúd sa vyrábal motorovým agregátom. Svojmu účelu slúžila až do roku 1960.

Prvým lekárom, ktorý prišiel do Svidníka bol Miron Pribula, rodák z neďalekého Vyšného Orlíka. S mladíckym elánom sa pustil do riešenia veľmi nepriaznivej zdravotnej situácie. Svidnícky okres mal vtedy 18 000 obyvateľov, pričom on bol na tento počet jediný lekár.

Jeho pracovné podmienky boli veľmi skromné, k dispozícii mal len dve miestnosti, ktoré slúžili ako vyšetrovňa, preväzovňa a výdajňa liekov. Zlý zdravotný stav obyvateľstva a veľa úrazov po výbuchu mín si vyžadovalo zriadenie nemocničného chirurgického lôžkového zariadenia. Z tohto dôvodu sa Okresný národný výbor vo Svidníku obrátil na vtedajšieho ministra obrany generála Ludvíka Svobodu, ktorý tento kraj poznal z duklianskych bojov a požiadali ho o pomoc pri riešení mimoriadne zlej zdravotnej situácie obyvateľstva.

Pri príležitosti oslavy 75. výročia nemocnicu navštívil aj pravnuk zakladateľa svidníckej nemocnice armádneho generála Ludvíka Svobodu Miroslav Klusák:

Vzťah, ktorý majú miestni obyvatelia k odkazu pradeda si veľmi vážime a je pre nás obrovským záväzkom. Ludvík Svoboda zažil tento kraj hneď po vojne. Na vlastné oči tak videl obrovské utrpenie, ktorým si tu ľudia prešli. Pravidelne sa sem preto vracal kontrolovať, ako armáda pomáha v obnove vojnou zničeného kraja, ale taktiež sem často chodil, pretože sa tu spriatelil s mnohými ľuďmi, ktorí mu spolu s touto oblasťou tak veľmi prirástli k srdcu.

Miroslav Klusák, pravnuk generála Ludvíka Svobodu

V roku 1953 pribudli po výstavbe typizovaného tuberkulózneho pavilónu aj interné oddelenie a chirurgické oddelenie so 75 posteľami. V barakovom pavilóne detské oddelenie najprv s 10 lôžkami, neskôr sa počet lôžok navýšil na 28. V prízemnej časti budovy boli ambulantné služby. Do roku 1954 ženy vo svidníckom okrese rodili doma za pomoci zaškolených starších žien a len ku komplikovaným pôrodom bol privolaný obvodný lekár. To sa zmenilo po zriadení gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v Stropkove, začína sa poskytovať kvalifikovaná pôrodná starostlivosť nielen na oddelení, zlepšuje sa aj terénna a poradenská starostlivosť. Prvým primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia bol MUDr. Adam Dvořák, DrSc. Ďalší rozvoj poskytovania zdravotnej starostlivosti prichádza s otvorením strediska v Krajnej Poľane (sídli tu obvodný lekár, pediater, stomatológ a gynekológ) a zriadením dvoch gynekologických ambulancií (MUDr. Gmiterko a MUDr. Novosad).

V roku 1956 sa začína stavať budova polikliniky, ktorá je odovzdaná do užívania v roku 1964. Postupne sa sem sťahujú všetky oddelenia, je zriadené aj gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, čím sa dokončila kompletizácia nemocnice s poliklinikou I. typu. Počet lôžok vo Svidníku a v Stropkove v tom čase predstavoval 187 postelí, pracovalo tu 30 lekárov, celkovo v zdravotníctve 325 ľudí (138 stredných zdravotníckych pracovníkov a 3 lekárnici)

V 70. rokoch sa prehĺbením a skvalitnením obvodnej zdravotnej starostlivosti v závodných a územných obvodoch, budovaním odborných zdravotníckych služieb, budovaním posudkovej služby dostáva poskytovanie zdravotnej starostlivosti na novú úroveň. Vtedajší riaditeľ OÚNZ MUDr. Aladár Šaláta získava absolventov lekárskych fakúlt a posiela ich na odborné klinické pracoviská, kde z nich vyrastajú odborníci z neurológie, ortopédie, otorinolaryngológie, oftalmológie, dermatovenerológie, psychiatrie, biochémie.

Poliklinické oddelenia sú postupne dobudované na úroveň nemocnice s poliklinikou II. typu.

Dokončením prístavby k tuberkulóznemu pavilónu bolo možné zriadiť v roku 1978 anestéziologicko-resuscitačné oddelenie.

V roku 1981 je odovzdaná nová poliklinická budova, ktorá nesie názov prezidenta a armádneho generála Ludvíka Svobodu, do ktorej sa sťahuje interné oddelenie s 90 posteľami, chirurgické oddelenie so 60 posteľami, gynekologicko-pôrodnícke oddelenie so 60 posteľami, detské oddelenie s 50 posteľami a ARO s 5 posteľami. V priestoroch gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia sa zriadilo kožné oddelenie s 40 posteľami, po chirurgickom oddelení krčné oddelenie so 40 posteľami, v priestoroch po detskom oddelení infekčné oddelenie so 40 posteľami.